1.3. 2010

4. března 2010 v 0:29 | Anika Lamia |  diary
Je to všetko ťažké. Pochopiť chápanie, vnímanie iných. Je to však ešte ťažšie keď nechápem samú seba. Mnoho okamžikov v jednej chvíli pride, zaryje sa vám hlboko do srdca a tieto okamžiky už nikdy nezmiznú.Po čase možno na ne zabudnete, ale nezmiznú.
Ste nedokonalí. Tak ako ja. Možno preto majú ľudia k sebe tak bízko. Musíme žiť, byť, milovať...
Zvláštny obrazok..Z ešte zvláštnejšieho filmu... Pozrela som si ho X a vždy mi dá niečo nové. Mary a Max..... Znie to prostoducho. Pre niekoho aj je.. Ale je v ňom kusisko pravdy.
Tiež by som chcela knižku s tvárami. Aby som vedela, čo presne znamená, keď sa na mňa niekdo pozrie.
Taktiež by som chcela mať takého priateľa.... Navždy..Alebo aspoň dovtedy, čo vypijeme posledný pohár ríbezľového džúsu.
Chcela by som sa naučiť veriť ľudom. A stanoviť si podstatné priority a ciele. Aj za cenu, že sa ostatním bude zdať, že sú hlúpe.
A hlavne sa musím naučit MILOVAŤ SA takú aká som, aj so všetkými chybami.
Hneď teraz spravím prvý krok.
Dokážem to.
....Verím si...
....................Milujem
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.