Březen 2010

2.3.2010 Best day!!!<3

4. března 2010 v 0:57 | Anika Lamia |  diary
Dnes bol úúúúúžasnýý deň... PRišla VIKI!! Som na pokraji absolútnej euforie(neviem kde je dlhe O )
Proste... Kedže tí, čo to tu čítajú, vedia, že rada varím, rozhodla som sa pripraviť jej Moje špeciálne palacinky s ríbezľovou šlahačkou(môj recept! kdo chce nech sa ozve ) Všetko som pripravila, navarila, maminka ma vychálila do nebies, pripravila som stôl slávnostne, rozliala broskyňový ľadový čaj a celá natešená čakala. Potom som ju zočila a div mi nevytiekli oči z jamôk! Krásna proste! JA som sa radšej schovala za veľké slnečné okuliare. INKOGNITO. Potom sme u nás jedli( tušim, že jej chutilo, rozprávali sme sa v izbe a strašne rýchlo to utekalo. Keď máte niekoho rád, je vám s ním dobre, vždy to ubehne rýchlo. Nemusím hovoriť o tom ako plynie čas v škole, že?
Stále sme sa smiali, až ma brucho bolelo. 1, 2, 3, KUK!huronsky SMIECH! Boli sme potom aj chvíľku s Minnie, v obchode, chýbal jej tabak.. Jasné, že sme jedli maminu dietnú ryžu a napodiv, chutilo nám. Sme divné, obe..A Rovnako. Ledva sme stihli vlak, bežali sme ako šialené, samozrejme,pri mojom šťastí..Potom ešte stála vo vlaku a snažila sa otvoriť okno, vlak nemal v úmysle ísť. Keď si odišla bolo mi smutno strašne.Ale teším sa na piatok
*In love*
Tvoj BRUDER

1.3. 2010

4. března 2010 v 0:29 | Anika Lamia |  diary
Je to všetko ťažké. Pochopiť chápanie, vnímanie iných. Je to však ešte ťažšie keď nechápem samú seba. Mnoho okamžikov v jednej chvíli pride, zaryje sa vám hlboko do srdca a tieto okamžiky už nikdy nezmiznú.Po čase možno na ne zabudnete, ale nezmiznú.
Ste nedokonalí. Tak ako ja. Možno preto majú ľudia k sebe tak bízko. Musíme žiť, byť, milovať...
Zvláštny obrazok..Z ešte zvláštnejšieho filmu... Pozrela som si ho X a vždy mi dá niečo nové. Mary a Max..... Znie to prostoducho. Pre niekoho aj je.. Ale je v ňom kusisko pravdy.
Tiež by som chcela knižku s tvárami. Aby som vedela, čo presne znamená, keď sa na mňa niekdo pozrie.
Taktiež by som chcela mať takého priateľa.... Navždy..Alebo aspoň dovtedy, čo vypijeme posledný pohár ríbezľového džúsu.
Chcela by som sa naučiť veriť ľudom. A stanoviť si podstatné priority a ciele. Aj za cenu, že sa ostatním bude zdať, že sú hlúpe.
A hlavne sa musím naučit MILOVAŤ SA takú aká som, aj so všetkými chybami.
Hneď teraz spravím prvý krok.
Dokážem to.
....Verím si...
....................Milujem